Marek Piaček patrí k najzaujimavejším z generácie súčasných slovenských skladateľov, ktorá sa vynorila po Nežnej revolúcií. Piačkov tvorivý prístup - nekončiaca výmena medzí novým a klasickým, vysokým a nízkym - je takisto dialógom medzi melanchóliou evokujúcou starosvetskú Bratislavu a priam ironizujúcou hravosťou a humorom.

Tento synkretický prístup je citeľný aj v poslednej Piačkovej symfónií “všech Midi Lidí”, ktorá bola napísaná na objednávku festivalového výboru Bratislavských Hudobných slávnosti v roku 2008. Piaček, inšpirovaný českým elektro-popovým projektom Midi Lidi sa najskôr rozhodol reinterpretovať ich hudbu vrámci symfónie, avšak skončil s novým a neočakávaným dielom, ktoré je zároveň úderné, zábavné a krásne.

Pôvodne som mal nápad vytvoriť symfóniu „na motívy piesní Midi lidí“ a zároveň sa tak definitívne vysporiadať s činom Philipa Glassa, ktorý avantgardné skladby Bowieho a Ena zaobalil do malomeštiackeho hávu a priblížil ich tak vnímaniu stredných vrstiev (symfónie Heroes a Low). V priebehu práce sa však hudobné štruktúry Midi lidí stali takou neoddeliteľnou a nerozpoznateľnou súčasťou vznikajúcej symfónie, že „doslovné“ citáty stratili zmysel. Niektoré hudobné udalosti zostali zjavné - napr. motív „a-hoj!“, part tympanu v prvej či klarinetové sólo v štvrtej časti. Súčasťou hudby Midi lidí sú české texty, slogany, ktoré v danom kontexte vytvárajú hravé posolstvá. A symfónia má prinášať posolstvo, ktoré môže byť aj hravé. Úlohu textových sloganov v Symfonii všech Midi lidí preberajú zjavné citáty - za všetky spomeňme Rachmaninova, Wagnera, Bacha, Glassa, Love Unlimited Orchestra a i.

Nahrávka je z premiéry 22.11.2008 dirigovanej Petrom Breinerom v podaní Štátneho komorného orchestra Žilina.

(MP3, 256)